První slovenská stříbrná pamětní euromince k 150. výroči narození Aurela Stodoly
4.4.2009
Slovensko vydá během dubna svou první pamětní stříbrnou minci v nominálu 10 euro k 150. výročí narození Aurela Stodoly. Aurel Stodola, univerzitní profesor, konstruktér a vynálezce, patří ke světovým osobnostem v oblasti teorie automatické regulace a vědeckých základů navrhovaní a konstrukce parních a spalovacích turbín. Autorem mince o průměru 34 mm je Miroslav Ronai.
I. cena a realizácia - Miroslav Ronai
II. cena
Ing. Milan Virčík
III. cena
Mária Poldaufová
Národná banka Slovenska vyhlásila v júni 2008 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh striebornej zberateľskej mince v nominálnej hodnote 10 eur k 150. výročiu narodenia fyzika, matematika, univerzitného profesora, konštruktéra a vynálezcu Aurela Stodolu. Do súťaže predložilo štrnásť autorov celkom šestnásť výtvarných diel. Komisia guvernéra NBS na posudzovanie výtvarných návrhov slovenských mincí ich hodnotila v septembri 2008.
Na realizáciu bol schválený návrh Miroslava Ronaia, ktorý v súťaži získal prvú cenu. Komisia ocenila dobré vystihnutie zadanej témy, zobrazenie dobového turbogenerátora na averze a najmä sochársku kvalitu výborne zvládnutého portrétneho zobrazenia Aurela Stodolu. Pozitívne tiež hodnotila striedme použitie doplňujúceho atribútu, dobového odpichovadla, ktoré konštruktéri používali pri rysovaní technických výkresov.
Druhá cena bola udelená Ing. Milanovi Virčíkovi. Autor komisiu oslovil najmä kvalitným zobrazením technických aparatúr na averze i reverze, ktoré vyjadrujú Stodolove aktivity ako konštruktéra a vynálezcu a na reverze vhodne dopĺňajú kvalitne stvárnený portrét.
Tretia cena bola udelená Márii Poldaufovej. Na jej návrhu komisia vyzdvihla výber vhodných atribútov - dobového turbogenerátora na averze a tzv. Mollierovho entropického diagramu, ktorý dotvára portrét na reverze. Pozitívne tiež hodnotila kompozičný súlad averzu a reverzu.
Odporučenie odbornej komisie na realizáciu striebornej zberateľskej mince a na rozdelenie cien zo súťaže schválil guvernér Národnej banky Slovenska svojím rozhodnutím v októbri 2008. Plánovaný termín emisie je v apríli 2009.
Zdroj: Národná banka Slovenska
Aurel Stodola
(text spracovaný podľa podkladov zo Slovenského technického múzea v Košiciach)
Aurel Stodola, univerzitný profesor, konštruktér a vynálezca, patrí k svetovým osobnostiam v oblasti teórie automatickej regulácie a vedeckých základov navrhovania a konštrukcie parných a spaľovacích turbín. Je považovaný za otca parných turbín, jeho dielo je stále živé a veda sa k nemu nepretržite vracia.
Narodil sa 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1876 študoval na Vysokej škole technickej v Budapešti a od roku 1877 strojné inžinierstvo v Zürichu. Dva roky pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti a potom pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu. Štúdiá ukončil v roku 1884 na parížskej Sorbonne.
Nastúpil ako inžinier do Strojírenskej společnosti Ruston a spol. v Prahe, kde sa zaoberal výpočtami parných strojov, vodných turbín a kompresorov, stal sa uznávaným odborníkom a získal si povesť vynikajúceho konštruktéra strojov, matematika a fyzika. V roku 1892 prijal pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom a pôsobil tu takmer štyridsať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929. Pre jeho mimoriadne schopnosti mu bolo zverené vedenie katedry stavby strojov. Ako vynikajúci pedagóg i geniálny vedec, prilákal na univerzitu mnohých študentov a vychoval stovky odborníkov. Bol známy jasnosťou výkladu a zmyslom pre rozoznanie talentu.
Aurel Stodola sa roky zaoberal turbínami a ich zdokonaľovaním. V roku 1902 vydal v nemčine svoje základné dielo Parné turbíny a výhľady spaľovacích turbín. Kniha vyšla v šiestich vydaniach, v ktorých rozširoval najmä stať o spaľovacích turbínach, základe dnešných prúdových motorov, a bola preložená do viacerých jazykov. Zameral sa na výpočet prúdenia pary v rozvádzacích kanáloch parných turbín a meranie strát pri prietoku dýzou. Priekopnícky bol jeho objav rázu pary a podchladenia pary pri prietoku dýzou, no vypočítal aj potrebnú pevnosť turbínových kolies a chvenie lopatiek. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále doplňoval.
Vo svojej činnosti sa zameriaval aj na oblasť teórie automatickej regulácie strojov. Zaoberal sa výskumom mechanickej ruky a podal patent na niekoľko druhov protéz. Geniálne predvídal vek automatizácie. Ako filozof sa zamýšľal aj nad dôsledkami technického rozvoja civilizácie.
Ako výraz ocenenia jeho práce mu mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity udelili najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1908 mu bolo udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov Grashofova medaila a v roku 1940 získal zlatú medailu Jamesa Watta. V jeho pozostalosti sa zachovalo 13 listov zo vzájomnej korešpondencie s Albertom Einsteinom, ktorý vysoko hodnotil jeho tvorivú činnosť, túžbu po poznaní a mimoriadnu jasnosť jeho myslenia.
Aurel Stodola zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Vždy sa však hlásil k svojmu národu, k svojmu slovenskému pôvodu a zdôrazňoval, že jeho city pre národ nikdy nevychladli. Jeho pozostatky boli v roku 1989 prevezené do Liptovského Mikuláša.
Použitá literatúra: Dejiny vedy a techniky na Slovensku, autor Ján Tibenský.
Zdroj: Národná banka Slovenska
Autor: Admin | Sekce: Novinky | Tisk | Poslat článek známému
english